Home Pozvánky Archiv 2008 Kultúra v Chřibské so slovenskou poéziou

Kultúra v Chřibské so slovenskou poéziou

 Pre aký dôvod? Pre už XII. Ročník Chřibského kultúrneho leta, siahajúceho až do jesene a plného  najrozmanitejších kultúrnych programov – hudobných, literárnych, vlastivedných ... Pod záštitou viacerých sponzorov a za neúnavnej organizačnej práce obyvate¾ov mestečka, z ve¾kej časti pražských chalupárov, z nich mnohých významných umelcov, ktorí si sem prídu ,,oddýchnu“, sa Chřibská a jej Kultúrne leto stala významným centrom kultúrneho diania v severozápadných Èechách, v Ústeckom kraji.

Nesmierne malebná poloha mesta, s množstvom zaujímavých výletných cie¾ov, bohatou históriou s rodiskom významných osobností (Tadeáš Haenke), so zvláštnou architektúrou hrazdených a podstávkových domov, signalizujúcich česko-nemecké pohraničie, je magnetom nielen pre turistov, ale aj kultúrnych obyvate¾ov z celého okolia.

Na jednom z prestavení dostala príležitos účinkova aj slovenská recitátorka. Išlo o literárny večer venovaný poézii, za účasti dvoch recitátorov – Petra Parscha, sólistu opery v Mannheime, rodáka z neïalekej Èeskej Kamenice, ktorý sa Kultúrneho leta zúčastòuje pravidelne, a Márie Smolárikovej, vydavate¾skej redaktorky a recitátorky z Bratislavy. Peter Parsch si na rozdiel od minulého roka, keï literárny program spestril čítaním Andersenových rozprávok, tentoraz vybral Jána Nerudu. V protiklade k nemu citlivo a kultivovane recitovala Mária Smoláriková melancholické verše Maše Ha¾amovej, vybrané z nieko¾kých zbierok (Nepokoj, Komu dám svoju nehu). Pripomenula tak českej kultúre storočnicu slovenskej poetky, ktorá mala v tomto prostredí mnohých priaznivcov a priate¾ov.  

Verše podfarbovala hudba v podaní kvarteta umelcov orchestra Národného divadla v Prahe (skladby K. Hašlera a menej známe slovenské ¾udové piesne).Večerný program uskutočnený v Tyjátri na Stodolci zanechal nielen v účinkujúcich, ale najmä v divákoch ve¾ký dojem, slovenčina im znela mäkko a lahodne a zaspomínali si aj na minulé časy, keï ju počúvali každý deò. Nebo posiate v tú noc hviezdami ako málokedy priam rozprávkovo ukončilo literárny večer a tóny ahavých českých a slovenských piesní ešte dlho rezonovali v srdciach účastníkov večera.

Veï nielen hviezdne nebo nás všetkých spája, ale spoločná história a kultúra. 

 

Mária Krížová   

Èlánek převzat z časopisu Kulturná revue, Bratislava